staré kamene,
o nové zakopávať...
Voda vo Vltave
stratila svoju chuť
a ten kameň v hrdle
nie a nie prehltnúť.
©xzerostarx
staré kamene,
o nové zakopávať...
Voda vo Vltave
stratila svoju chuť
a ten kameň v hrdle
nie a nie prehltnúť.
všetko sa nám SPLNí?
Alebo všetko je len vo hviezdach
a až tie padajúce prinesú na Zem naše túžby?
Chytím si jednu pre teba do svojich dlaní.
Až na kosť mi ich spáli, schladí.
Hviezda, nepadaj ešte,
zostaň tam hore,
alebo padni mäkko, teplo
JEMU do dlane
a osvieť mu JEHO púť.
Nech už môže
na tie stopy v piesku
Компьютеры холод предпочитают,
а люди в нем страдают, умирают.
Подарю тебе сердца своего пальто,
человеческое оно излучает тепло.
Подаришь мне души своей плед?
Извини, что за тобою вслед..
Dlho kráčala zimou
ustatá, smutná, chladná...
A ešte veľa nocí a dní musí prekročiť,
aby sa ohriala letom.
na stenu tvojou rukou
plagiát na plagáte
pohládzaš horúcou dlaňou
stena lepidlo nesaje
pritúľ sa ku mne
ináč ti padnem k nohám
“a oba hezky roztajem“)
Pozn.
obrázok ©BloodyAwfulPoetGirl
nespadnete do zelenej trávy?
neokúpete sa v jej striebristej rose?
nesplyniete s ňou v rannej hmle?
tráva je náručou, do ktorej
padnúť sa vám máli
radšej sa utápate
©algo
Rozložilo si svoj šiator uprostred.
Nikto ho nevidí, nepočuje,
ale prázdno neodišlo.
Prázdno tu je.
Pozn.on kútikom úst zapaľoval iskierky úsmevu na jej perách.
Lupienkami ruže s dlhokánskou stonkou zametala ich stopy.
Ukradli jeden druhému srdce a nechcela, aby ich niekto našiel.
. Med alebo jed?
Ja dávam jednoznačnú odpoveď.
Don’t lick my poison, honey!
Rather not…
Sama si zotriem slzy z líc a z čela pot...
Ty ma len zovri v náruči svojej nežnej medovej.
Ohlasujem koniec našej doby ľadovej.
Opíš tým tvojím svojským jazykom
celý môj papier
from the head to the bottom.
Áno...................................... Tak.
Nabudúce skúsim ja možno naopak.
Vieš o čom?
Predsa o tom…)
Pozn.i svetlo Tvojho majáka v diaľke.
Chcem svoj temný tajomný les
i Tvoju slnkom ožiarenú poľanu.
Chcem svoje zaspávajúce noci
i Tvoje prebúdzajúce sa rána.
Chcem piesok presýpacích hodín
vziať do dlaní a zabudnúť.
Chcieť môžem všetko.
Ale všetko naozaj
nemôžem
keď ešte nebol Microsoft.
Všetko bolo pre nás big and hard
a okná sme otvárali len drevené.
Plávali sme vo vaniach umakartových jadier
a nepísali sme si blog.
Muselo nám stačiť pero, ceruzka a papierový blok.
Namiesto malých okienok,
ktorými sme nedovideli ani pod vlastný stôl,
vchádzame do sveta bránami.
A pracovať bez nich už takmer nevieme.
Nečudo...
Veď na samom začiatku v tom mali prsty
Jobs a Gates.
посреди песочной пустыни
под жгучим желтым солнцем
от невыносимой боли
против своей воли
Тебя забуду
и в ту же секунду
пойду сквозь дюны
искать к Тебе путь
а напрасно...
что я хочу вернуть?