Samota za oknom stojí,
v bielom odetá,
lístoček vo vetre letí,
tak smutný ako ja.
Priblíž sa k môjmu líčku
a nežne šepni „Milujem“
a potom sa vzdiaľ potichúčku,
tak ako dávny detský sen.
Už viem, prečo za starých čias
podávali čaj o piatej.
O tomto čase totiž klesnú tiene
a na človeká padá blues.
Preto aj ja o tomto čase
píjavam čaj v prítomnosti múz.
